Sediac na tomto maskarónovi z hradu Pajštún, ktorý spadol z výšky z hradnej steny, povedala som si, že musím niečo urobiť, veď toto nie je normálne. Nádherná kamenná socha - originál sa tu len tak povaľuje?!?!? A ľudia prechádzajúci okolo ani netušia aká je to vzácnosť? Takto si vážime kultúru, umenie, históriu? Pajštún nie je hrad bezvýznamný, nie je utiahnutý v nejakom zabudnutom kúte krajiny. Hoci aj ruina, ale tak blízko hlavného mesta, s takým potenciálom pre výlety za krásou a poznaním by v každej inej krajine musela byť lákadlom pre mraky návštevníkov, reprezentačný kus.
Väčšia medzera za 2.maskarónom zľava zostalo po spadnutom maskarónovi z horného obrázku.
Som architektka, ale prechádzajúc sa medzi pajštúnskymi ruinami nevedela som si predstaviť, ako to tam mohlo kedysi v dobe rozkvetu vyzerať. Jedna tabuľa pri vstupe - to bolo všetko. Zvyšky kamenných konštrukcií poprerastané stromami, torzá múrov a všadeprítomní turisti aj s deťmi! Museli vystúpať poriadny kopec, aby sa sem dostali a čo si odnesú domov? Aké dojmy? Aké vedomosti?
Nechceme alebo nevieme im dať viac? Veď je to tak nádherný príbeh, taká búrlivá história, kto iný ak nie deti sa dokáže hravo preniesť v čase do minulosti a predstaviť si dávnu dobu, atmosféru tajomných povestí a rozprávok?
Ale potrebujú niečo obrázkové, grafické, pekne vysvetlené, názorné a logické, no pritom zaujímavé a veselé. Tam niekde začala moja prechádzka do minulosti.
Očarená grimasami kamenných tvárí pustila som sa do toho. Myslím, že je to naozaj dobrý nápad, povesť o hrade je aj napínavá, aj poučná a milá, jej dej sa kreslí sám. No samozrejme len v mojej hlave, reálne ho nakreslila Gabika Kravcová.
Tak vznikla knižočka o našom Pajštúne pre menšie (4 - 8-ročné) deti - leporelo Pajštún. Okrem veršovaného a aj obrazovo spracovaného príbehu hradnej povesti tu deti nájdu kúsok z jeho prítomnosti, ale aj vloženú prílohu s historickými faktami a zaujímavosťami o hrade Pajštún. Povieme si, čo je to silueta hradu, čo je to erb, dozvieme sa, ako hrad postupne rástol počas viacerých storočí, aj ako a prečo sa stal ruinou... Navyše v prílohe sú pripravené papierové postavičky z povesti, ktoré stačí vystrihnúť a papierové divadielko je na svete. Keď k tomu pridáme leporelo rozvinuté ako kulisu - z jednej strany interér hradu, z druhej strany jeho vonkajší vzhľad a okolie, môže z toho vzniknúť hra na pár hodín.
Sprievodcom pre deti po hradných zákutiach sa stal drobný milý tvor, s ktorým to bude zábava a dobrodružstvo zároveň...
Je to milý kamarát - vtáčik Karol. Lieta si voľne nad krajinou, všetko vidí, všade bol, dokonca vďaka svojej nesmrteľnosti si toho aj nesmierne veľa pamätá, ten by vedel porozprávať, aké to tu v časoch slávy bývalo!
Karol nie je meno náhodné - pôvod tohto mena je v slove "kráľ" a náš Karolko aj je kráľovská bytosť, malý dvorný zved. Nielenže je nakreslený na každej stránke v leporele, neskôr aj ožil do takejto podoby hračky - maňušky a kedykoľvek bolo treba porozprávať deťom niečo o Pajštúne, Karol tam nesmel chýbať.
Karol nie je meno náhodné - pôvod tohto mena je v slove "kráľ" a náš Karolko aj je kráľovská bytosť, malý dvorný zved. Nielenže je nakreslený na každej stránke v leporele, neskôr aj ožil do takejto podoby hračky - maňušky a kedykoľvek bolo treba porozprávať deťom niečo o Pajštúne, Karol tam nesmel chýbať.
Takže leporelo je na svete a tu sú zábery z krstu leporela, ktorý sa konal v rámci akcie "Noc v knižnici Ružinov". Bol to zážitok!!!
zľava: primátor mestskej časti Ružinov, pán Ing. Dušan Pekár (krstný otec leporela), v strede pani Dr. Alena Chudíková (krstná mama leporela), vpravo pani PhDr. Darina Horáková, riaditeľka knižnice Ružinov
Na obrázku to nevidno, ale krstilo sa veľmi romanticky - vtáčími pierkami...
S krstnou mamou leporela pani Alenkou Chudíkovou.
Ďalšia zaujímavá akcia s Pajštúnom, s leporelom. a s Karolom sa uskutočnila na Základnej škole na Kulíškovej ul. v Bratislave. Deti súťažili, hrali sa a neúnavne tvorili.
Pre tých, ktorí si Pajštún obľúbili, máme takéto tričko:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára